Ahoj dedo. Dnešný článok bude o tebe.
Pozerala som jeden rozhovor, kde kládli ľudia otázky pre známu osobu. Identita nie je podstatná. Jedna z otázok znela: „Ak by si mohla stráviť jeden deň s osobou (z tohto, či minulého života), koho by si si vybrala? Hostka dlhšie premýšľala nad odpoveďou. Ja som ju vedela v sekunde. Bol by si to ty (môj dedo Štefan).
Svoje detstvo si pamätám naozaj matne. No jedného človeka (a to teba) si viem vybaviť úplne do najmenších detailov. Dokonca si spomínam na tvoju vôňu. Chýbaš mi. Každý deň, napriek mnohým rokom, čo tu s nami nie si.
Môj dedo Štefan. Bol si skvelý muž. Pamätám si ťa ako láskavého, vysokého muža s veľkými a trochu zrobenými rukami. Bol si najlepším človekom, akého som kedy poznala. Viem, že už nikoho podobného nestretnem. Bol si tak jedinečný.
Ako deťom si nám rozprával strašidelné príbehy. Schválne nepíšem rozprávky, pretože si ich podával veľmi svojsky. Ako realitu, ktorá sa stala. My, všetky vnúčatá sme hltali každé jedno slovo tvojho príbehu. Zababušení pod ťažkými perinami, z ktorých nám trčali iba oči. Boli to neskutočné okamihy, ktoré sa mi vryli do pamäti a zostanú tam navždy.
Nie pre obsah príbehov, ale pre teba – deda, ktorý ich prežíval a prerozprával celým svojím srdcom.
Dedo bol si pre mňa stelesnením dobra a lásky. Nerozlišoval si medzi dievčatami, či chlapcami. Nemal si medzi nami obľúbenca. Mal si nás rád rovnako. Všetkých. Vymýšľal pre nás výlety. Mal si neskutočnú trpezlivosť a bol veľmi zručný, teraz by sa tomu povedalo „kutil“.
Milovala som ťa. Nadovšetko. A odišiel si mi (nám) veľmi skoro. Viem, že si ma mal rád. Presne takú, aká som bola. S nikým iným som už tento pocit nezažila.
Sledujem na instagrame jeden profil babičky. Vytvoril a spravuje ho jej vnuk. Ja už starých rodičov bohužiaľ nemám, no keby si tu bol, točila by som ťa asi nonstop.
Dedo pripomínam si ťa takmer každý deň. Keď mi je ťažko, som pri tebe a snívam, čo by si mi poradil. Nechcem, aby tento stĺpček vyznel negatívne. To vôbec. Bol si vždy pozitívny, usmiaty a veľký dobrák. Ráno si miloval hrianku s cesnakom a nám deťom si robieval chlebík vo vajíčku.
Keď o tebe píšem, usmievam sa. Napriek bolesti v srdci. Usmievam sa, keď na teba myslím. Usmievam sa, pretože som mala možnosť spoznať veľmi jedinečného človeka, teba. A som hrdá, že si bol mojím dedom.
PS: Chýbaš mi dedo! Každý deň, čo žijem bez teba.
